Cesta za Madonnou do Budapešti

Autor: Kajo Wild | 13.12.2009 o 14:33 | (upravené 26.3.2011 o 22:33) Karma článku: 3,08 | Prečítané:  1119x

Dlhé roky som mal sen vidieť kráľovnú popu, najznámejšiu ženu sveta, najfotografovanejšiu a najprenasledovanejšiu celebritu planéty Madonnu naživo. Prvýkrát sa mi sen splnil už v roku 2006, keď  po veľkej a zbytočnej námahe so zháňaním lístkom  sa mi náhodou dostali k rukám rovno 4 kusy, na jej druhý pražský koncert v rámci The Confessions tour 2006. Vtedy mi už bolo jasné, že je nemysliteľné vynechať akúkoľvek nadchádzajúcu príležitosť vidieť Madonnu koncertovať. Dva roky na to sa mi opäť podarilo získať lístky na jej show, vtedy v rámci prvej časti Sticky & Sweet tour 2008 do Frankfurtu a následne tento rok do Budapešti.

Madonna Sticky & Sweet tour Budapest 22.08. 2009Madonna Sticky & Sweet tour Budapest 22.08. 2009Marika Kováčová

Od februára, keď mi lístky boli kuriérom doručené som čakal na vrchol tohtoročného leta. Prípravy a plánovania sa neobišli bez problémov. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a koncert a miesto jeho konania sa po mnohých nejasnostiach oficiálne potvrdili. Spoločnosť na show mi robili moje kamarátky: Monika a jej sestra Marika. Stretnutie sme mali dohodnuté na 8 hodinu rannú. Po menších peripetiách s navigačným zariadením GPS sme konečne opustili rodné mesto a vydali sa smerom k južným susedom. Mali sme to šťastie, že mama mojich dvoch spolucestovateliek nás s priateľom viezla autom. Vlakové spojenia by totiž časovo veľmi zle ladilo s mojím plánom a predstavou. Ako to už ale býva, človek mieni a Boh mení. Takže môj časový harmonogram nebol dodržaný a na miesto činu sme sa dostali len par minút pred 12stou hodinou, namiesto naplánovanej 11stej hodiny. Čo bolo ale veľkým šťastím, bolo voľné parkovacie miesto hneď vedľa miesta konania koncertu. Nuž zabalili sme si jedlo, pitie a vydali sa chodníčkom k bráne A1, kam sme podľa našich lístkov aj patrili. Zaradili sme sa do záchytnej klietky a dostali sme na ruku poradové čísla: 203, 204 a 205. Vtedy som si vydýchol a uvedomil, že už je všetko  v úplnom poriadku, som na mieste a niet sa už čoho báť. Už z prvých pár minút nám bolo jasné, že hrôzostrašné zvesti z nezvládnutej organizácii koncertu v Prahe sa v Pešti opakovať nebudú. Všetko pôsobilo naozaj veľmi profesionálne.

Čakanie bolo zozačiatku pokojné. Prvá klietka bola uzavretá s cca 250 ľuďmi. Potom sa napĺňala druhá a neskôr tretia, posledná. Zvyšok ľudí sa zoraďoval na chodník, potom na cestu až pokým už nebolo okolo nás nič vidieť,  len stojacich  ľudí. Asi mnohí netušia aké výhody to má byť medzi prvými. Naša prvá klietka mala vlastné toalety, čo bol príjemný bonus. Ďalšou výhodou byť medzi prvými 250 čakajúcimi fanúšikmi bol fakt,  že sme mohli cez zvyšné klietky vyjsť von a bezpečne sa vrátiť späť vďaka číslovaniu na ruke. Klietky boli od seba oddelene dvomi pracovníkmi security služby, ktorí zabezpečovali, aby sa ľudia nemiešali a každý sa dostal tam, kam patrí.

Okolo 16stej hodiny začal prvý nácvik (soundcheck). Odzneli piesne ako Candy shop, The beat goeas on, Human nature a Vogue. Niektoré celé, iné len zčasti. Potom nastalo ticho. Mysleli sme si že už je koniec. Pár ľudí sa postavilo a samozrejme to bol psychologický momemt a zrazu sme stáli už všetci a posúvali sme sa ku vchodu do areálu. Okolo 17stej sa nácvik zopakoval. Mne už bolo jasné, že dôjde k meškaniu nielen otvorenia areálu, ale aj celej show. Opäť sa s prestávkami ozývali Candy shop, The beat goes on, Human nature. Čas bežal a pôvodný zámer vpustiť nás dnu o 17.30 sa neuskutočnil. Okolo klietok sa pohybovali novinári, fotografi a televízne štáby, boli sme ako v ZOO, v pavilóne opíc. Dav hústol, ľudia sa tlačili na obsluhu vchodu, ktorá neustále kričala aby sa posunuli späť.  Toto je jedna z vecí ktorej proste nerozumiem. Prečo majú niektorí potrebu sa tlačiť,  keď aj tak nie je kam a zvlášť to robia tí, čo sú úplne vpredu a vedia že sú aj tak prví?!

Pôvodne som si myslel , že nás skôr ako Madonna doskúša nevpustia, pretože taká je bežná prax, ale našťastie sa tak nestalo. Stáli sme skoro nakonci  radu, keď cca o 18:15 vpustili prvých asi 10 ľudí, potom ďalších a ďalších až prišiel rad na nás. Síce nás upozorňovali, že nemáme utekať ale koho to už len zaujímalo v tom návale šťastia, eufórie a adrenalínu. Bežali sme ako o život a pomerne dlho. Počas behu Madonna začala spievať Miles away - veľmi tematicky sa tá pieseň hodila k nášmu behu za ňou „You always love me more miles away..." V rovnaký čas bola vypustená aj brána A2. Výborné bolo to, že areál bol vymyslený tak, že brána A1 mala smerovať naľavo od catwalku a brána A2 napravo, pričom vzdialenosti od pódia boli rovnaké. Lenže čo je vám to platné, keď utekáte a neviete ani kam. Na ceste po ktorej sme bežali stáli síce dievčatá v oranžových tričkách, ktoré držali v rukách plániky areálu, no ale kto by sa tam zastavil, keď konkurencia beží ako o život????

Nechali sme sa teda viesť hlasom a dobehli k prvej kontrole, kde nám nazačiatku poprezereli veci , ďalší človek scanoval čiarový kód z lístkov, a  posledný  pracovník odtrhol lístok. Za kontrolou číslo jeden som bez zastavenia bežal napravo, aj keď to bola dlhšia trasa. Tu som stratil obe kamarátky, ale kričal som že sa stretneme pri pódiu. Prešiel som kontrolou číslo dva a tri až do Golden circle sekcie, kde som sa postavil k zábradliu. Po pár sekundách ma z miesta vytlačilo nejaké domorodé dievča, ktoré tam stálo s rodinou už predtým. Vôbec som to vtedy neriešil, pretože som uvidel Madonnu ako  práve prechádzala z catwalku na hlavné pódium. Tanečníci boli roztrúsení po celej ploche pódia, rovnako aj hudobníci a rôzni iní členovia štábu. Lapal som po dychu, potoky potu mi stekali po tele, ale bolo jasné, že to stálo za to. Madonna bola naobliekaná do teplákov značky Ed Hardy, ako keby ani necítila to horko všade okolo nás. Medzitým dobehli aj moje kamošky. Vďaka mojej ružovej hlave (zámer pre túto show) ma vraj bolo vidieť už zdiaľky. Madonna vyzerala dokonale. Bola nenalíčená, podomácky oblečená a pôsobila drobunkým dojmom. Chvíľu sa rozprávala s členmi kapely na hlavnom pódiu a potom prešla okolo nás cez catwalk, zaspievala časť piesne Romale a začala nacvičovať Frozen. Bol to neskutočný zážitok.

Počas nácviku piesne Ray of light sa ospravedlnila za meškanie a vyjadrila spokojnosť s fanúšikmi čo stáli priamo pod ňou. Pýtala sa či tam budú celý večer a jednému šťastlivcovi z USA osobne predala do rúk brnkátko, ako odmenu za tú diaľku, čo kvôli nej prešiel. Potom sa vydala späť na hlavné pódium, keď ľudia začali spievať Happy Birthday. Madonna  sa zastavila, otočila k nám, poďakovala a chvíľku na to zmizla.

S nácvikom odišli na dlhé hodiny aj pozitívne momenty. Ostalo len čakanie, nervozita a lapanie po čerstvom vzduchu. Počas úmorného státia a čakania sme zažili aj poriadnu nepríjemnosť. Bolo to asi to najnechutnejšie a najodpornejšie čo som kedy videl. Spomínate si na slečnu čo ma vytlačila z miesta pri zábradlí? Tak táto osoba behala ako splašená sem a tam, bola úplne spotená, bosá, nohy už mala čierne od prachu a špiny. Stála hneď pri zábradlí s mamou, bratom a nejakými ďalšími osobami. Neustále do niekoho z nás narážala. Počas vystúpenia predskokana sa nehýbala až do momentu kým fotograf nenasmeroval svoj objektív jej smerom. V istom momente ukázala aj svoje silikónové vnady. Toto všetko sa dá ešte prekusnúť - hold každý máme svojský štýl zábavy. Čo sa ale nedá prekusnúť je fakt, že táto slečna si asi po 25minútach, čo prišla k pódiu vybrala medzi ľuďmi svoj použitý tampón a hodila ho pod nohy. Minútu na to sa ho snažila natlačiť do pet flaše, ale neúspešne, tak ho dala pod svoje topánky. Následne jej mama dala do rúk igelitové vrecko,  aby tampón dala doň. Jednoducho odporné. V tom čase ale Golden circle sekcia bola skoro  prázdna, cca 3 rady ľudí, cesta na záchod bola voľná, ale dotyčná bola asi lenivá. Najodpornejšie ale je, že si neumyla ani ruky. Akoby to ale nestačilo pani mama trpela značnou plynatosťou. Vtedy sme naše VIP miesta opustili a presunuli sa ďalej. Hnus nastal ešte keď záchranári rozdávali vodu a slečna si ich zastavila, podávala poháriky svojej mame, bratovi ale aj ľuďom okolo. Ak by teoreticky (možno aj prakticky) bola nosičom nejakého prenosného ochorenia, tak by sama bola schopná za jeden večer nakaziť desiatky ľudí. Odporné! S niečím takým ale človek musí proste asi počítať.

Paul Oakenfold, predskokan,  začal svoje vystúpenie približne o 19:30. Prišiel v dobrej nálade a podľa výrazu jeho tváre  usudzujem, že si k nej dopomohol nejakou psycho-aktívnou látkou. Jednou z prvých piesní jeho setu bola moja najobľúbenejšia tanečná pieseň  The world is mine od Davida Guettu. Zvyšok bol  prierez najväčších hitov posledného obdobia. Počas novej piesne Madonny Celebration, ktorá odznela v podobe Benny Benassi remix, vyšli na pódium aj štyria tmaví tanečníci snažiaci sa rozprúdiť zábavu.

Po Oakenfoldovi, ktorý ukončil svoj set asi po hodine nastalo ticho. Fanúšikova sa tešili že Madonna vystúpi okolo 9 hodiny večernej, ako bolo naplánované,  ale žiaľ nedočkali sme sa. Štáb začal s prípravou pódia. Kompletne ho umyli Evianom a vytreli dosucha. Asi v tom čase sa v zákulisí rozhodlo, že treba celý stage zakryť kobercami pre podozrenie z blížiaceho sa dažďa. Dav už začínal byť nervózny. Na pódiu sa objavil DJ Enferno a spustil svoj neplánovaný set, ktorý skoro nikoho nezaujal. Ľudia čoraz častejšie pískali, kričali, nadávali pracovníkom lepiacim koberce. Celodenné čakanie, niekoľko hodín na nohách a nedostatok tekutín sa podpísali na mnohých a pár ľudí skolabovalo a žiaľ boli vynesení záchranármi z davu von.

21:30 a Madonna stále v nedohľadne. Ticho sme čakali čo sa bude diať. Toto bol rizikový moment. Hoci som mal dostatok tekutín a nebol som hladný, celodenné čakanie v teple sa na mne začalo tiež podpisovať. Bolelo ma celé telo, nezvládal som sa už držať  na nohách. 22:00 a Madonna nikde. Stav sa zhoršoval. Ľudia boli nervózni. Mnohí v tom dave fajčili a odoberali tak posledné zbytky kyslíka. Začínal som mať pocit, že sa každú chvíľu zložím. Ešte takých 30 až 45 minút a vyniesli by aj mňa. Ľavá strana od catwalku hlasito pískala. Konečne ale nastal zlom. Pár minút po 22hej hodine sa zhaslo a odznely úvodné takty,  show sa začala. Nervozita, slabosť a bolesti razom opadli. Po celom tele mi nabehli zimomriavky a keď sa zjavila Madonna vybehli mi aj slzy (čo mi spôsobilo zhoršenú viditeľnosť). Adrenalín dosahoval maximum. Kričali sme a skákali ako to len bolo možné.

Prvá časť dvojhodinovej show ubehla veľmi rýchlo. Bola dynamická, úplne rozprúdila dav.  Úvodnou piesňou bola Candy shop. Madonna sa zjavila na tróne a ako pravá kráľovná sa nechala obskakovať niekoľkými tanečníkmi. Počas The beat goes on zakričala: "Hello Budapest". Od začiatku až po koniec bolo vidieť ako si koncert užíva. Bola veľmi komunikatívna, usmievavá a dobre naladená. Tancovala, spievala, skákala cez švihadlo, kričala, nadávala, hrala na gitare, komunikovala s ľuďmi... Videli sme ju robiť snáď všetko čo si len človek dokáže predstaviť. Jej koncert je ako opera, cirkus a kaskadérska show v jednom. Človek má problém kam sa pozerať, aby mu nič z toho divadla neuniklo. Tematicky bolo predstavenie rozdelené do štyroch sekcií: Gangsta Pimp, Old Schol, Gypsy a Futuristic Ravek. Každá z nich bola jedinčná ,svojská s vlasnou scénou, kostýmami, choreografiou a projekciami. Už len sledovať všetky tie detaily  je namáhavé. Jej show nemá žiadne hluché či nudné miesto.  Je síce pravdou,  že Madonna nie je hlasovo práve najvýraznejšie speváčka a tých falošných tónov sa počas jednej show nazbiera pomerne dosť, ale na druhú stranu treba povedať, že keď ste tam nič z toho nehrá rolu.  Jednak to nepočujete a po druhé skákať cez švihadlo a spievať čisto nedokáže žiadna Diva a už vôbec nie v jej veku. Počas tretej  sekcie už začalo pršať. Sama Madonna sa ocitla pod kvapkami dažďa. Pri You must love me sa skryla pod svoju gytaru a pri piesni Ray of light zo štvrtej záverečnej sekcie sama zaspievala „Rain ,rain go away". My sme mali nakoniec veľké šťastie, že sme skončili v pravej časti od catwalku, pretože sme boli krytí konštrukciou a jediné čo nás zmáčalo počas koncertu bol vlastný pot. Show bola od začiatku až po koniec úžasná, energická a vyčerpávajúca zároveň. Nechápem ako ona môže toto všetko zvládnúť  keď my, o polovicu mladší, sme to  ledva ústáli a to sme nerobili žiadne akrobatické prvky. Jednoznačne to bol zážitok  na celý život. Madonna je žijúca leganda, posledná svojho druhu a stojí za každý cent, ktorý si za lístok pýta(a nie je to rozhodne málo).

No a záverom ešte krátke informácie o celom turné:

The Sticky & Sweet Tour 2008 / 09 tvorilo 58 samostatných koncertov po celom svete s návštevnosťou 2 350 282 ľudí a  čistým ziskom 280 000 000 USD. Madonna sa tak stala najúspešnejším sólovým koncertným umelcom všetkých čias a zlomila tak svoj vlastný rekord z roku 2006.

Počas show odzneli tieto piesne:

Candy Shop / Beat Goes On / Human Nature / Vogue / Die Another Day (video) / Into The Groove / Heartbeat / Borderline / She's Not Me / Music / Rain, Here Comes The Rain Again (video) / Devil Wouldn't Recognize You / Spanish Lesson / Miles Away / La Isla Bonita, Lela Pala Tute / Doli Doli (bez Madonny) / You Must Love Me / Get Stupid (video) / 4 Minutes / Like A Prayer / Ray Of Light / Hung Up / Give It 2 Me

V roku 2009 prešiel setlist niekoľkými zmenami. Skladby Borderline, Heartbeat a rocková verzia  Hung Up boly nahradené gytarovou Dress You Up, hitom  Holiday a tanečnou verziou Frozen.

V Show sa použilo:

Swarovského krištáľ za milion libier, 3500 kusov oblečenia, 653 hodín skúšania, 250 členov spolucestujúceho personálu, 200 trojuholnkových hubiek na odlíčenie, 180 čistiacich vatičiek do uší, 120 pudrovaní, 100 tkaných punčucháčov, 100 párov chráničov na kolená, 69 gytár, 36 designerov prispelo na kostýmy a doplnky, 28 ľudí bolo najviac naraz na pódiu, 20 národností v tíme, 18 regálov ošatenia pre keplu a tanečníkov, 16 zásobovateľov, 12 členov kapely, 12 krajčírok pracujúcich nonstop pred prvým koncertom, 12 tréningových trampolín, 10 cestovných tašiek liekov a zdravotníckeho materiálu, 10 gytár pre Madonnu, 9 pracovníkov šatní, 8 Madonniných prevlekov, 5 osôb, ktorí jej pritom pomáhajú, 4 mrazáky na ľad pre Madonnu a tanečníkov, 4 balzámy na pery YSL, 3 rumunskí hudobníci 3 regály oblečenia pre Madonnu, 3 natočené riasy od Shu Uemury, 2 javiská, 1,5 minuty je najkratší čas pre Madonnu na prezlečenie, 1 chiropraktik, 1 masér, 1 slúchadlá so  Swarovského krištáľmi pro DJ-a.

Zdrojom týchto informácií je časopis Billboard a web Madonnacollection.cz

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Odkaz Matovičovi: Nechoďte poľskou cestou

Mnohí volili Matoviča ako nástroj na zborenie Ficovho sveta.


Už ste čítali?