Manažéri v zdravotníctve a ich vzdelávanie

Autor: Kajo Wild | 25.1.2011 o 12:41 | (upravené 25.1.2011 o 12:52) Karma článku: 9,58 | Prečítané:  5664x

Téma "Manažéri a ich vzdelávanie" je téma koncipovaná v rámci manažmentu v zdravotníctve. Mojím cieľom bolo zosumarizovať, zhromaždiť a popísať súčasný rámec systému vzdelávania na Slovensku v tejto oblasti. Snažil som sa vyhľadať, prečítať a preštudovať  potrebné zákony, koncepcie, plány a  metodiky, ktoré s touto témou súvisia a opísať ich, čím som chcel vytvoriť prehľad súčasného rámca manažérskeho vzdelávania v zdravotníctve  na Slovensku. Práca je čisto teoretická a predstavuje úvod a prehľad širokej problematiky manažérskeho vzdelávania pre oblasť zdravotníctva, z pohľadu najmä platnej legislatívy od ktorej sa odvíja i prax a materiálov, ktoré slúžili ako podklady pre jej prípravu.

1 MANAŽMENT

Definícia základných pojmov

Pre potreby manažérskeho vzdelanie v akejkoľvek oblasti je dôležité poznať a ovládať jeho všeobecné základy, pojmy a definície, ktoré sú vo svojej podstate platné v každej oblasti , aj v zdravotníctve.

Manažment:

Je to ekonomický termín (z angl. management od to manage "riadiť, narábať" < tal. maneggiare = "narábať" < ľud. latin. manidiare = "narábať" < lat. manus „ruka"), charakterizuje proces vedenia a smerovania celej alebo časti organizácie, často firmy, prostredníctvom nasadenia a manipulácie zdrojov (ľudské, finančné, materiálne, intelektuálne alebo nehmatateľné). Je možné tiež zohľadniť manažment z funkcionálneho hľadiska ako činnosť pravidelného merania množstva a úpravy pôvodného plánu a ako činnosti vykonané za účelom dosiahnutia cieľa. To sa vzťahuje aj na prípady, kedy sa plánovanie neuskutočňuje. Účelnému manažmentu môže predchádzať a nahradiť ho situačný manažment. Definície rozličných ekonómov sa rôznia a často zohľadňujú iné aspekty manažmentu.(1)

Definície :

  • zdôrazňujúce úlohu vedenia ľudí:
    • "Manažment je proces vytvárania a udržiavania určitého prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú spoločne v skupinách a účinne/efektívne dosahujú vybrané ciele" (H. Koontz, H. Weihrich)
    • "Manažment znamená vykonávanie úloh prostredníctvom práce iných" (American Management Association)
    • "Manažment je vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných ľudí" (E. Dale, J. Hays)
  • zdôrazňujúce špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi:
    • "Manažment je proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných na dosiahnutie organizačných cieľov" (K. H. Chung)
    • "Manažment sú typické činnosti, ktoré manažér vykonáva, ako je rozhodovanie, organizovanie, plánovanie, kontrolovanie, vedenie ľudí, koordinovanie, motivovanie atď." (K. Muller)
  • zdôrazňujúce predmet štúdia a jeho cieľ:
    • "Manažment je oblasť štúdia, ktorá sa venuje stanoveniu postupov, ako čo najlepšie dosiahnúť ciele organizácie" (S. P. Robbins)
    • "Manažment je proces optimalizácie využitia ľudských, materiálových a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov (J. A. Pearce, R. B. Robinson)
    • "Manažment možno chápať ako proces vytvárania a ďalšieho aktívneho rozvíjania podnikateľsky orientovaného správania sa organizácie" (L. Vodáček)
  • celkový pohľad:
    • "Manažment je dynamický poces, v ktorom sa manažéri v podmienkach neustále sa meniaceho prostredia snažia prostredníctvom ľudského potenciálu organizácie dosahovať jej ciele pri hospodárnom a účinnom využívaní obmedzených zdrojov" (J. Papula)
    • "Manažment treba chápať nielen ako riadenie, ale umenie riadiť. Odbornosť v riadení je daná schopnosťou plánovať, organizovať, motivovať a viesť ľudí, koordinovať, komunikovať a kontrolovať tak, aby podnik fungoval úspešne" (P. F. Drucker)
    • "Manažment je proces práce s a prostredníctvom ľudí pre dosiahnutie organizačných cieľov v meniacom sa prostredí" (R. Kreitner)
    • "Manažment je podnikateľsky orientované a z marketingu vychádzajúce riadenie podniku, zabezpečujúce jeho prosperitu (J. Štefánik)
    • "Manažment je súbor prístupov, názorov, skúseností, odporúčaní a metód, ktoré vedúci pracovníci (manažéri) používajú na zvládnutie špecifických činností (manažérskych funkcií), smerujúcich k dosiahnutiu sústavy cieľov organizácie" (L. Vodáček)(1)

Obsah pojmu:

  • vykonávateľmi manažérskych funkcií sú ľudia (manažéri)
  • je aplikovateľný na množstvo organizačných jednotiek (priemyselné a nepriemyselné podniky, ich organizačné časti)
  • je aplikovateľný na rôzne úrovne riadenia (podnik, divíziu, prevádzku, dieľnu, kolektív)
  • je aplikovateľný na rôzne činnosti (obchodná, technická, výrobná, personálna)
  • poslaním je dosiahnutie stanovených cieľov(1)

Manažérské funkcie sú:

  • plánovanie (stanovuje ciele a postupy na ich dosiahnutie),
  • organizovanie (určuje ľuďom ako majú zaisťovať plánované úlohy),
  • formovanie personálu (určenie nárokov na potrebných pracovníkov, ich výber a rozmiestnenie),
  • vedenie ľudí (priame a nepriame usmerňovanie zamestnancov tak, aby včas a efektívne plnili určené úlohy),
  • kontrola (proces sledovania, rozboru, hodnotenia a prijímania záverov v súvislosti s odchýlkami medzi plánom a realizáciou).(1)

Kategórie a implementácie manažmentu:

  • Časový manažment
  • Finančný manažment
  • Komparatívny manažment
  • Krízový manažment
  • Operačný manažment
  • Personálny manažment
  • Podnikový manažment
  • Projektový manažment
  • Manažérska ekonomika
  • Manažérska informatika
  • Manažment informácií
  • Manažment kvality
  • Manažment ľudských zdrojov
  • Manažment odpadov
  • Manažment verejnej správy
  • Manažment výroby
  • Manažment vzdelávania
  • Manažment zmien
  • Manažment životného prostredia
  • Marketingový manažment
  • Strategický manažment
  • Školský manažment
  • Zdravotnícky manažment
  • Znalostný manažment (1)

 

Manažér:

  • vedúci riadiaci pracovník, vedúci, riaditeľ, profesionálny riadiaci pracovník,
  • organizačný pracovník, sprostredkovateľ športových, umeleckých či iných transakcií, organizátor

 

2 VZDELÁVANIE V ZDRAVOTNÍCTVE

V našom zdravotníctve sú podľa výsledkov rôznych nezávislých prieskumov a štúdii, odborné, medicínske znalosti, na rozdiel od manažérskych, na špičkovej úrovni.
Pracovníkov dokonale ovládajúcich problémy manažmentu zdravotníckych zariadení je zatiaľ zúfalo málo. Na rozdiel od obrovského množstva vzdelávacích aktivít zameraných na medicínsku problematiku, je manažérskemu vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov venovaná ďaleko menšia pozornosť. Avšak rozdiel medzi manažérskymi a medicínskymi znalosťami je priepastný a kolos, akým spravidla nemocnica je, môže utiahnuť iba zohratý tím manažérov, ktorý má ekonomické myslenie, manažérske zručnosti. Pre pochopenie systému vzdelávania manažérov v zdravotníctve je nutné vedieť a poznať

 

2.1  Zdravotnícke vzdelávanie

Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania a vzdelanie zdravotníckych pracovníkov ustanovuje na Slovensku Zákon číslo 578 z 21. októbra 2004 Z.z o  poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto zákona vyberám kľúčové definície pre opísanie pojmov v zdravotníckom vzdelávaní, ktoré tvoria základ pre špecializačnú manažérsku nadstavbu z oblasti organizácie a riadenia zdravotníctva.

Pre pochopenie systému vzdelávania manažérov v zdravotníctve je nutné vedieť a poznať základy ako: čo je to zdravotnícke povolanie, kategórie zdravotníckych pracovníkov, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, odborná spôsobilosť a pod.(2)

 

Zdravotnícke povolanie:

(1) Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri

a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

b) ochrane zdravia ľudí,

c) lekárskej posudkovej činnosti,

d) kontrolnej činnosti alebo

e) výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

 

(2) Súčasťou zdravotníckeho povolania môže byť aj vedecká činnosť a pedagogická činnosť podľa osobitných predpisov a riadenie a organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti .(2)

 

Zdravotnícke povolanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci v týchto kategóriách:

a) lekár, ak ide o povolanie lekár,

b) zubný lekár, ak ide o povolanie zubný lekár,

c) farmaceut, ak ide o povolanie farmaceut,

d) sestra, ak ide o povolanie sestra,

e) pôrodná asistentka, ak ide o povolanie pôrodná asistentka,

f) laborant, ak ide o povolania technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant a farmaceutický laborant,

g) asistent, ak ide o povolania verejný zdravotník, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, masér, sanitár a zdravotnícky asistent,

h) technik, ak ide o povolania optometrista, zubný technik, očný optik, ortopedický technik a elektrotechnik,

i) iný zdravotnícky pracovník, ak ide o povolania fyzioterapeut, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, genetik a chemik

 

Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania:

(1) Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sú:

a) spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b) zdravotná spôsobilosť ,

c) odborná spôsobilosť ,

d) bezúhonnosť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

 

(2) Podmienkou na výkon zdravotníckeho povolania je aj dôveryhodnosť, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona

(3) Podmienky uvedené v odseku 1 musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. .(2)

 

Odborná spôsobilosť:

(1) Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona je odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných

pracovných činností.

(2) Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov.

(3) Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa preukazuje aj získaním osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve, ak ide o kategóriu iných zdravotníckych pracovníkov .

(4) Odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov a diplomom o špecializácii v príslušnom

špecializačnom odbore.

(5) Odborná spôsobilosť na výkon činností odborného zástupcu sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnej kategórii zdravotníckych

pracovníkov .

(6) Odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností sa preukazuje

a) dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27) a certifikátom na výkon certifikovaných pracovných činností (ďalej len „certifikát") alebo

b) dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27), diplomom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore a certifikátom.

(7) Odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností len v akreditovaných certifikačných študijných programoch .(2)

 

2.2 Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka

 

O spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností hovorí Nariadenie vlády SR č. 322/2006.  Pre potreby získanie zdravotníckeho vzdelania manažérskeho smeru pre zdravotníckeho pracovníka je nutné špecializačné akreditované štúdium.

 

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka

(1) Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. U iného zdravotníckeho pracovníka zahŕňa aj prípravu na výkon práce v zdravotníctve.

(2) Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka odborne a metodicky riadi ministerstvo zdravotníctva.

(3) Spôsob ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.(2)

 

Špecializačné štúdium

 

(1) Špecializačným štúdiom v akreditovanom špecializačnom študijnom programe sa rozširujú vedomosti a zručnosti získané štúdiom a odbornou zdravotníckou

praxou. Špecializačné štúdium musí potvrdzovať osobnú účasť zdravotníckeho pracovníka na aktivitách vymedzených v akreditovanom špecializačnom študijnom programe príslušného špecializačného odboru.

(2) Špecializačné štúdium pozostáva z praktickej časti vzdelávania  a z teoretickej časti vzdelávania, pričom praktická časť má prevahu.

(3) Praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje zdravotnícky pracovník pod vedením vedúceho pracovníka príslušného pracoviska zdravotníckeho zariadenia

alebo pod vedením zdravotníckeho pracovníka s príslušnou odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností.(3)

§ 7

(1) Zdravotníckeho pracovníka do špecializačného štúdia zaraďuje Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami, Komorami a s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy podľa osobitného predpisu. Návrh na zaradenie do špecializačného štúdia zdravotníckeho pracovníka, ktorý je v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení, podáva jeho zamestnávateľ na základe jeho

žiadosti. Návrh na zaradenie do špecializačného štúdia zdravotníckeho pracovníka, ktorý je držiteľom licencie alebo povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia, podáva lekár samosprávneho kraja, farmaceut samosprávneho kraja alebo sestra samosprávneho kraja podľa príslušného špecializačného odboru na základe jeho žiadosti.(3)

Špecializačné štúdium zdravotníckych pracovníkov je rozdelene podľa kategorií a vypísane v prílohe Nariadenie vlády SR č. 322/2006 o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

 

Špecializačné odbory

a) Kategória lekár a kategória zubný lekár

- zdravotnícky manažment a financovanie,

- sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva,

- organizácia vojenského zdravotníctva.

b) Kategória farmaceut

- sociálna farmácia a organizácia zdravotníctva.

c) Kategória sestra

po získaní vysokoškolského magisterského vzdelania

- zdravotnícky manažment a financovanie,

- sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva,

po získaní vysokoškolského bakalárskeho vzdelania a vyššieho odborného vzdelania

- manažment v ošetrovateľstve.

d) Kategória pôrodná asistentka

po získaní vysokoškolského bakalárskeho vzdelania a vyššieho odborného vzdelania

- manažment v pôrodnej asistencii.

e) Kategórie laborant, asistent, technik

po získaní vysokoškolského vzdelania a vyššieho odborného vzdelania

- manažment v príslušnom odbore.

f) Kategória iný zdravotnícky pracovník

po získaní vysokoškolského vzdelania

- manažment v príslušnom odbore,

- zdravotnícky manažment a financovanie.

Spoločné štúdium pre všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním

- odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve Master of Public Health.(3)

 

3 ZDRAVOTNÍCKY MANAžMENT

3.1  Špecifiká zdravotníckeho manažmentu

Zdravotníctvo ako systém je v interakcii s okolitými systémami a citlivo reaguje na spoločenské a ekonomické zmeny. V súčasnom období je zdravotníctvo na tak vysokej úrovni poznania, že ani v najvyspelejších ekonomikách nie je možné garantovať, že najnovšie technológie budú dostupné pre širokú verejnosť. Tento paradox sa nazýva „lekársky možné - ekonomicky nerealizovateľné" a vyžaduje nové prístupy pri riadení zdravotníctva najmä z pohľadu ekonomiky. Systém starostlivosti o zdravie je úzko spojený s etickými normami spoločnosti, preto môže dochádzať ku konfliktom medzi ekonomickým a zdravotným pohľadom na systém.

V zdravotníctve nemusí platiť, že činnosť je efektívna, keď je výsledok dosiahnutý s čo najnižšími nákladmi alebo najnižšími vynaloženými zdrojmi. Zisk z vynakladaných zdrojov sa môže dostaviť až o niekoľko rokov alebo až pri ďalšej generácii v podobe úspory zdrojov. Má to však aj etický rozmer - či nás oprávňuje vynakladať nemalé prostriedky za účelom dosiahnutia pravdepodobných výnosov až v budúcnosti. Či nová generácia ocení vynaložené náklady v minulosti a aká vlastne má by medzigeneračná solidarita.

V zdravotníctve väčšina top manažérov má zdravotnícke vzdelanie a je viazaná profesionálnou zdravotníckou etikou. Táto vychádza z iných princípov ako je etika manažéra. Pre zdravotníka sú najdôležitejšie podľa Gladkého (2003) nasledovné princípy:

·         snaha pomôcť (beneficiencia);
·         snaha neuškodiť (non-maleficiencia);
·         solidarita;
·         subsidiarita;
·         dostupnosť;
·         spravodlivosť (rovnosť- ekvita);
·         sloboda rozhodovania sa (autonómia);
·         ekonomická efektivita.

Manažér podľa Bělohlávka et al. (2001) musí uznávať iné princípy:

·         peniaze,
·         práca,
·         istota postavenia,
·         odborný rast,
·         osobné postavenie,
·         priatelia a spolupracovníci,
·         firma.

Už na prvý pohľad po porovnaní oboch množín hodnôt je jasné, že etické správanie sa lekára jednotlivca je z filozofického i z faktického hľadiska v rozpore s etickým správaním sa a rozhodovaním lekára manažéra. Lekár musí mať v prvom rade na mysli dobro pacienta, kým manažér túto hodnotu podmieňuje ekonomickými možnosťami zariadenia.(4)

 

Zdravotníctvo je špecifický trh, nakoľko služby, ktoré zdravotníctvo poskytujú sú špecifickou komoditou. Špecifické postavenie vyplýva aj z toho, že:

-                           zdravie nemá substitút, i keď väčšinou existuje viac možných liečebných postupov na dosiahnutie vyliečenia (i keď nie je isté, že tieto liečebné postupy budú rovnako účinné pre všetkých pacientov)

-                           strata zdravia spôsobí, že pacient nie je schopný zabezpečiť príjmy a ani prispievať do tvorby HDP. Čím dlhšie choroba trvá, tým viac odčerpáva zdroje zo zdravotného systému a na druhej strane sa znižujú aj jeho vlastné úspory.

-                           dopyt po zdravotnej starostlivosti nie je závislý na cene služby. Dopyt je možné označiť ako potrebu, nakoľko väčšinou sa pacient nerozhoduje na základe trhu ale na základe subjektívneho pocitu vlastnej choroby.

-                           nie je možné vo väčšine prípadov naplánovať alebo predpovedať dopyt po zdravotnej starostlivosti a ani nie je možné posunúť resp. odložiť dobu poskytnutia služby.

3.2 Štruktúra zdravotníckeho manažmentu

V zdravotníctve sa postupom rozvoja manažmentu vyvinuli tri základné úrovne:

1.             Manažér prvej línie (lower management) vykonáva činnosti spojené s plnením každodenných úloh. V nemocniciach sú typickými predstaviteľmi staničné sestry, vedúci lekári úseku a pod.

2.             Stredný manažéri (middle management) sú predstavitelia vyváženého spojenia koncepčných schopností so schopnosťami operatívneho riadenia. V zdravotníctve predstavujú vrchol odborných schopností. Sú teda manažérmi strednej úrovne a vrcholoví odborníci pre svoju činnosť, napríklad primári, alebo prednostovia oddelení, vrchné sestry a pod.

3.             Vrcholoví manažéri (top management) sú špičkoví manažéri, ktorých hlavné úlohy majú koncepčný ráz, strategické riadenie a riadenie zmien. V nemocniciach k nim patrí riaditeľ a jeho námestníci, prípadne hlavná sestra, alebo námestník pre ošetrovateľstvo. Ich odborné znalosti z rôznych disciplín medicíny nemusia byť vysoké a prevažuje u nich znalosť manažmentu.

Pre zdravotníckych manažérov sú charakteristické dva prvky ich správania sa:

·        Tímová práca - typická pre zdravotníctvo, ktorá však nevylučuje potrebu autokratického rozhodovania v kritických situáciách (napríklad rozhodnutia vedúceho operačného týmu).

·        Vyhranený etický prístup - pre zdravotníctvo mimoriadne dôležitý, pretože zdravotníctvo svojou činnosťou môže ovplyvniť najdôležitejšie hodnoty, život, jeho kvalitu, zdravie.(4)

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

  1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Mana%C5%BEment_%28%C4%8Dinnos%C5%A5%

- BĚLOHLÁVEK, F., KOŠŤAN, P., ŠULEŘ, O: Management. Olomouc: Rubico, 2001, 642 s. ISBN 80-85839-45-8

- CRAINER, S.: Kompendium managementu (50 knih, které změnily management). Praha: Computer Press, 1988. 196 s. ISBN 80-7226-109-6

- COLEMAN, R. - BARRIE, G.: 525 spôsobov ako sa stať lepším manažérom. Praha: Management Press, 1993. 381 s. ISBN 80-85603-27-5

- DONELLY, J. H. - GIBSON, J. L. - IVANCEVICH, J. M.: Management. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-422-3

- KAMP, D.: Manažer 21. století Praha: Grada, 2000. 216 s. ISBN 80-267-0005-0

- KOONTZ, H. - WEIHRICH, H.: Management. Praha: Victoria Publishing, 1993. 664 s. ISBN 80-85605-45-7

- MILGROM, P. - ROBERTS, J.: Modely rozhodování v ekonomii a managementu. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-411-8

- TRUNEČEK, J. a kol.: Management I. Praha: VŠE, 1995. 217 s. ISBN 80-7079-929

2. Zákon NR SR č. 578 z 21. októbra 2004 Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Nariadenie vlády SR č. 322/2006 o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

4. Vyhláška MZ SR č. 366/2004 Z.z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

5. KOVÁČ, A.: Potreba manažérskeho vzdelania v zdravotníckej praxi, IN: Verejné zdravotníctvo, 2007, číslo 4. Dostupné na: http://www.szu.sk/ine/verejnezdravotnictvo/index.html?par=456

6. http://www.sls-sis.sk/pages/legislativa-157_pril3-6.html

7. Fülöpová, a.: Tvorivý manažér v zdravotníctve, IN: Verejné zdravotníctvo, 2008, číslo 1. Dostupné na: http://www.szu.sk/ine/verejnezdravotnictvo/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?